Dnes vám popíšem scénu, ktorá sa mi stala doma s manželom. Vstala som o deviatej a muž už mal poznámky, že som mala vstať skôr. Potom šiel nakúpiť so synom a volal mi, že mám upratať obývačku, pretože príde svokor dať deťom Mikuláša. Na zemi boli postavené koľaje od včerajška. Krásna dráha s vláčikmi a semaformi a tak… Ak som mala upratať obývačku, automaticky som upratala aj tie koľaje. Ešte som musela variť: hovädzí guláš ktorý trvá dlho, takže som ho potrebovala založiť. Začala som upratovať ďalšie veci, bordel na zemi. Medzitým prišiel muž so synom a hneď od chodby začal revať že nič nie je uprataného. Povedala som mu, že som musela ísť variť obed.
On prišiel do obývačky a všimol si, že som upratala koľaje a začal úplne nepríčetne revať, prečo som to urobila. Syn tiež plakal, že som mu to zničila. Začal kričať, že to staval celý deň. Povedala som mu, že mi zadal upratať obývačku, takže som chcela upratať obývačku… Takže kričanie trvalo dal a prešiel na obed, že vraj prečo robím guláš, keď mala byť paradajková. Povedala som mu, že som na to zabudla. On na to, že si ten guláš nedáme. Začal byť hrozne nepríjemný, tak som sa zobrala ao hodinu skôr som odišla do práce. Kričal na mňa, že nie som dobrá žena. Medzitým vraj len zbabelo prcham… Povedala som mu, že sa nechcem hádať pred deťmi a odišla som.
Nejako neviem, čo si o tom mám myslieť. Cítila som sa veľmi zle, pretože sme sa pohádali. Snažila som sa len splniť, čo po mne manžel chcel a vo finále som zasa bola zlá ja. Hrozne ma to od neho zamrzelo, pretože som si nemyslela, že sa pohádame kvôli takej blbosti. A áno, pre mňa je naozaj blbosť pohádať sa kvôli tomu, že som upratala hračky, ktoré tam boli. Možno, že to bolo nedorozumenie zo strany nás oboch. Chcela by som sa s manželom porozprávať a zmieriť sa. Snáď sa mi to čoskoro podarí, dúfam v to.